OMEGA-3 mastné kyseliny

16. 5. 2018

Iste ste už o týchto kyselinách počuli, viete však čo vlastne tento názov znamená? Kde ich nájdeme, aké sú ich benefity a čo ďalšie nám poskytujú niektoré potraviny s ich obsahom?



NA ZAČIATOK ŠTIPKA CHÉMIE - PREČO SA NAZÝVAJÚ PRÁVE OMEGA-3?

Omega-3 je skupinou polynenasýtených mastných kyselín, pričom mastné kyseliny sú kyseliny viazané v tukoch.

Z pohľadu chémie má každá látka svoju štruktúru - teda aj každá mastná kyselina. V tejto štruktúre sú rôzne prvky alebo funkčné skupiny viazané chemickými väzbami. Tie môžu byť jednoduché alebo dvojité (vo všeobecnosti existujú aj väzby trojité a popísané boli už aj iné viacnásobné väzby). Pri rozdelení mastných kyselín sa sústreďujeme na výskyt dvojitých väzieb, a podľa ich prítomnosti a počtu mastné kyseliny delíme na:

  • Nasýtené – obsahujú len jednoduché väzby
  • Mononenasýtené – obsahujú 1 dvojitú väzbu
  • Polynenasýtené – obsahujú viac ako 1 dvojitú väzbu

Ďalej sa teda budeme baviť práve o polynenasýtených mastných kyselinách- konkrétne teda o rade OMEGA-3.


Viete, prečo sa nazývajú práve ,,omega“ a čo vyjadruje číslo 3?

V chemickom názvosloví sa pozícia dvojitej väzby určuje číselne od karboxylovej skupiny, teda takej, ktorá robí kyselinu kyselinou. V oblasti výživy sa zaviedlo číslovanie ,,od konca“ uhlíkového reťazca (koniec=omega).

Tak ako je ukázané na obrázku, kyselina α-linolénová má (pri číslovaní ,,od konca“) svoju dvojitú väzbu v pozícii 3 (na treťom uhlíku), ide teda o Omega-3 polynenasýtenú mastnú kyselinu.

Podľa tohto pravidla rozoznávame aj OMEGA-6, OMEGA-7, OMEGA 9 a pod..


RYBÍ OLEJ A INÉ ZDROJE

Omega-3 mastné kyseliny si nedokáže telo vytvárať samo a potrebný je ich príjem potravou.

Kyseliny z tohto radu, špecificky kyselinu eikozapentaénovú (EPA) a dokozahexaénovú (DHA) nájdeme v rybách a rybom oleji, a tiež v riasach. Z rýb ide najmä o:

  • Makrelu
  • Lososa
  • Tresku
  • Slede
  • Parmicu
  • Kambalu

Ak nie je fanúšikom konzumácie rýb, svoju pozornosť by ste mali upriamiť na ďalšiu z radu týchto kyselín. Pomerne známa kyselina alfa-linolénová (ALA) sa nachádza v semiačkach a rastlinných olejoch, listovej zelenine a orechoch.

Aj vám pri slovnom spojení rybí olej zovrie hrdlo a vybavia sa nepríjemné spomienky z detstva?Lyžička zle páchnuceho a ešte horšie chutiaceho oleja ...Našťastie sa nám dnes rybí olej ponúka i v mnohých iných, príjemnejších podobách. Na trhu je dostupný ako tekutá forma (aj bez zápachu a s príchuťami) alebo ako kapsuly.

Napriek na prvý pohľad nie príliš vábnym vlastnostiam oplýva viacerými pozitívnymi účinkami, ktoré sa viažu najmä na prítomnosť spomínaných kyselín.


ÚČINKY OMEGA-3

  • Protizápalový účinok
  • Antiarytmický účinok – proti poruchám srdcového rytmu
  • Vazodilatačný – spôsobujúci rozširovanie ciev
  • Zníženie rizika výskytu mozgovej príhody a viacerých chronických porúch

Pozitívne účinky súvisia s tým, ako často zdroje bohaté na Omega-3 požívame. V prípade rýb sa podľa väčšiny zdrojov odporúča konzumovať ich 1-2 krát do týždňa (pochopiteľne si však najmä vzhľadom na to, že nie sme prímorská krajina, ryby tak často nedoprajeme).

Odporúčaná denná dávka Omega-3 sa pohybuje v rozmedzí 250-500 mg (EPA,DHA). U ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami býva táto dávka podstatne vyššia.


RYBY A MORSKÉ ŽIVOČÍCHY

Ryby a morské živočíchy predstavujú jeden z najvýznamnejších zdrojov zdravej výživy a mali by byť súčasťou vyváženej stravy.

POZITÍVA:

  • Majú vyšší obsah proteínov než väčšina mias suchozemských živočíchov – tieto proteíny sú dobre stráviteľné
  • Vyznačujú sa prítomnosťou esenciálnych aminokyselín ako metionín či lyzín, ktorých množstvá môžu byť v potravinách rastlinného pôvodu limitované
  • Ich mäso je ,,chudšie“ a podiel nasýtených tukov je nižší než pri iných typoch mäsa
  • Zo všetkých druhov potravín majú najvyšší obsah Omega-3 mastných kyselín
  • Sú dobrým zdrojom minerálov a stopových prvkov: vápnik, fosfor, horčík, železo, draslík, zinok a tiež takých, ktoré sa bežne v mäse suchozemských živočíchov nenachádzajú – jód, fluór
  • Zahŕňajú tiež viaceré vitamíny (napr. D, B2.)

NEGATÍVA:

Pri konzumácii rýb si treba dávať pozor na obsah ortuti. Tá je vo vysokých koncentráciách prítomná napríklad v žraločom mäse, kráľovskej makrele a iných rybách, ktoré sa však na našom jedálničku zväčša nevyskytujú. Riziko prestavujú aj iné chemické látky, ktoré sa za špecifických podmienok môžu do rýb dostať- napríklad zvyšky pesticídov.

Relatívne obľúbená je aj tresčia pečeň. Napriek tomu, že je zdrojom mnohých žiadaných látok, môže sa stať akousi zberňou ťažkých kovov (kadmium, arzén), ktoré vykazujú toxické účinky. Ak ste predsa len fanúšikom konzumácie pečene, odporúča sa, aby ste tak nerobili až príliš často.

Samozrejme, vždy dôležité je dbať na pôvod a čerstvosť konzumovaných rýb.


AUTOR ČLÁNKU: Michaela Kubánková


ZDROJE:

2013- A. G. J. Tacon – M. Metian. Fish Matters: Importance of Aquatic Foods in Human Nutrition and Global Food Supply

2004- M. B. Covington. Omega-3 Fatty Acids

2007- T.A.Mori. Reprint of: Marine OMEGA-3 fatty acids in the prevention of cardiovascular disease

https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/10641262.2012.753405

https://www.livestrong.com/article/491280-the-effects-of-eating-liver/

https://www.hsph.harvard.edu/nutritionsource/fish/

https://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2016/01/04/how-much-omega-3.aspx

Predchádzajúci článok Následujúci článok