Probiotiká - PRO BIOS

28. 3. 2018

Čo si dáte na raňajky? Čo tak niečo s baktériami? Prečo nie! Nemusíte sa hneď ľakať....

Aj keď pojem baktérie nepôsobí príliš vábne a väčšina z nás si ho spája s najrozličnejšími ochoreniami, tieto mikroorganizmy majú aj množstvo pozitív, ktoré nám ponúkajú. Bez nich by ste si len ťažko mohli ochutiť pokrm octom, dopriať si kyslú kapustu, kvasené uhorky, syr, jogurt, či acidofilné mlieko. Práve súčasťou mliečnych výrobkov sú aj probiotické baktérie mliečneho kysnutia. Nejde o nijaký výživový výdobytok posledných rokov, opísané boli už v polovici uplynulého storočia. A tak ste možno aj vy už v zložení jogurtu zahliadli slová ,,probiotická kultúra“ a skoro určite ste v reklame počuli, aký dobrý vplyv má na trávenie. Sú to však jediné benefity, ktoré nám tieto baktérie poskytujú?

Črevná mikroflóra

Tráviaci trakt spĺňa komplex funkcií, ktoré vedú k takzvanej celkovej pohode človeka. Odohráva sa tu množstvo reakcií, spracúvajú a absorbujú sa výživné látky a vylučujú sa odpady.

Jeho súčasťou je aj črevná mikroflóra (tiež mikrobiota). Formuje sa už od detstva a jej hlavnými obyvateľmi sú baktérie. Počet mikroorganizmov v tele dokonca prevyšuje počet jeho buniek. Ich hmotnosť je však zanedbateľná a činí približne len 200 g.


Nenápadní obyvatelia tela

PRO = pre BIOS = život

Oficiálna definícia probiotických baktérií podľa WHO1 a FAO2 znie ,,Živé mikroorganizmy, ktoré ak sa podávajú v dostatočnom množstve, majú dokázateľne pozitívny účinok na zdravie príjemcu.“

Nejde teda o živiny ale skôr o akési bioaktívne zložky. Zahŕňajú relatívne úzku skupinu zástupcov z kmeňov Laktobacilov, Bifidobaktérií alebo Enterokokov, ktoré podporujú naše zdravie.

Na to aby dokázali plniť svoje funkcie v ľudskom organizme musia byť vitálne a aktívne. Dôležité je, že tieto baktérie sú schopné prežiť v kyslom prostredí tráviaceho traktu, odolávajú enzýmom, ktoré majú za úlohu rozkladať rôzne látky a zložky potravy a neovplyvňuje ich ani pohyb čriev. Pôsobiť musia samozrejme bezpečne, neškodne a toxicky nesmú účinkovať ani ich produkty.

Ich funkcia potom spočíva v tvorbe ochrannej bariéry čriev a produkcií látok znemožňujúcich život choroboplodných mikroorganizmov. Ľudský organizmus ich pritom akceptuje ako svojich prirodzených obyvateľov a nie ako cudzorodé látky, ktorým sa bráni.


Oblasti ich pozitívneho pôsobenia

  • Podporujú rozvoj a rovnováhu črevnej mikroflóry
  • Zvyšujú stráviteľnosť bielkovín v mliečnych produktoch
  • Pôsobia preventívne, resp. skracujú trvanie hnačiek
  • Zmierňujú príznaky a predchádzajú gastrointestinálnym a respiračným infekciám
  • Sú vhodné na obnovenie črevnej mikroflóry po užívaní antibiotík a radiačnej liečbe
  • Napomáhajú tvorbe a vstrebávaniu vitamínov skupiny B a vitamínu K
  • Tvoria antimikrobiálne látky, čím slúžia v boji proti nežiadúcim mikroorganizmom
  • Zlepšujú dostupnosť vápnika, zinku, medi, železa, horčíka či fosforu
  • Znižujú hladinu cholesterolu v krvnom sére vďaka čomu majú súvis so znižovaním nebezpečenstva srdcovo-cievnych ochorení

Odkiaľ ich môžeme získať

Zdraviu prospešné baktérie môžeme získať najmä z kyslomliečnych výrobkov, konkrétne z jogurtov, žinčice, acidofilného mlieka, kumysu (ázijsky nápoj z kobylieho mlieka). Významným zdrojom je tiež kvasená kapusta a kvasené uhorky. V uvedených zdrojoch sa vyskytujú prirodzene.

Dnes sa pozornosť upriamuje aj na ich zámerné pridávanie do funkčných potravín (potraviny, ktoré poskytujú ešte ďalšie benefity okrem svojej základnej nutričnej hodnoty). Probiotiká sa tak na trhu vyskytujú už aj vo forme tabliet, kapsúl či sirupov.

Malá rada na záver

Mikroorganizmy potrebujú pre svoj život a fungovanie špecifické podmienky. Skladovaním, či už doma alebo v obchodoch, ich počet vo výrobku postupne klesá. Pri kúpe mliečnych výrobkov a ich uchovávaní v chladničke je teda obzvlášť dôležité ustriehnuť dobu spotreby. Nielenže sa po tomto dátume môžu potraviny neželane meniť, ale nemôžeme v nich už predpokladať taký počet prospešných baktérii, ktorý je potrebný pre vyvolanie pozitívneho vplyvu na naše zdravie.


Autor článku: Michaela Kubánková


1 WHO- Svetová Zdravotnícka Organizácia

2 FAO- Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo

Zoznam zdrojov:

Internet:

https://bulgaricus.sk/informacie/historia-probiotik

http://www.edukafarm.sk/data/soubory/casopisy/mediNEWS/02-2014/14.pdf

https://primar.sme.sk/c/20602106/ludske-telo-v-cislach-kolko-buniek-tvori-cloveka.html

https://www.nutrition.org.uk/nutritionscience/foodfacts/functional-foods.html

Články:

2018- Meng, Bai, Brown, Hood, Tian – Human Gut Microbiota and Gastrointestinal Cancer

Knižné zdroje:

2016- Valík, Medveďová, Liptáková- Laboratórium z mikrobiológie potravín

2014- Hudecová, Šimkovič- Mikrobiológia

Predchádzajúci článok Následujúci článok